Kocúr Muro.

Len čo sa ráno kocúr Muro prebudil,už ho trápil hlad. Dávno sa mu nepodarilo niečo chytiť. Myši sa z neho vysmievajú. Naháňa ich po komore, ale ony šikovnice pred ním rýchlo ufrngnú rovno do skrýše. Kým na ne striehne pri jednej diere ony mu ujdú druhou. Niekedy sa mu podarí chytiť myš v záhrade. Najprv sa s ňou pohrá, pustí ju a ked si myška myslí, že sa jej podarí ujsť zasa ju chytí. 

Pacne po nej labkou a znova ju pustí. Takto sa s ňou zahráva, kým si z nej spraví obed. No, ale teraz je hladný a všetky my

ši sú v nedohľadne. Muro sa ponaťahuje, poumýva kožúšok, aby šiel svieži a čistý medzi ostatné zvieratká. Na čistotu si potrpí.

Ide ku dverám, kde má svoj tanierik a pozrie či mu gazdiná pripravila niečo pod zub. Bolo tam mliečko. Muro sa potešil a mliečko pomaly vychlipkal. Ale hlad mu to neuhasilo.

"Prečo mi nedajú aspoň kúsok mäska? Aspoň by som sa nemusel namáhať s chytaním myší."

Muro sa poobzeral po dvore a uvidel malé žlté kuriatka ako sa tmolia popri kvočke. Muro sa potešil a pomaly sa k nim plížil.

"Jedno je trochu ďalej od ostatných. Určite si nik nevšimne keď si ho chytím." Už bol celkom blízko a chystal sa na skok.Kuriatko sa mu dôverčivo prizeralo. Vtom skočila pred neho kvočka a výhražne sa rozkotkodákala. Muro stiahol uši a ušiel.

Posmutnel. "Skúsim niečo uloviť v záhrade," povedal si a odkráčal. "Vyleziem na strom a chytím si spievajúce vtáča." Tak si hovoril Muro a spokojne zamraukal. Vyškriabal sa na strom a usadil sa na konári. sedel ticho, nehybne a striehol.

Na blízky konár si sadla sýkorka a pospevovala si. Muro sa pripravil na skok. Nič netušiaca sýkorka si nič nevšimla.

Obďaleč si sadol ďateľ a začal ťukať do kmeňa stromu. Sýkorka sa ťukania zľakla a vzlietla v tej chvíli, keď Muro skočil.

Skočil do prázdna a spadol zo stromu. "To je ale hanba," bedákal Muro. "Budem všetkým len na smiech.Čo mám robiť? Taký som hladný." Muro kráča smutne záhradou. Všade je živo. Včielky pilne pracujú, motýle poletujú a vystavujú na obdiv svoje krídla.

Aj v mravenisku je rušno. Vtom Muro zbadal pohyb.Pod listami zeleniny sa čosi pohlo. Potichu sa blížil, aby to nevyplašil.

"Veď je to myš!" Muro zajasal. Pokrčil sa a čakal na vhodnú chvíľu. Myška si vyšla na slniečko vyhriať sa. Netušila čo na ňu striehne.A vtom "hop". Muro skočil.Vyplašená myš sa ocitla v jeho labkách. Muro, tak ako inokedy, sa s ňou začal pohrávať. Myška pobehla a Muro za ňou. No myška prefíkaná, urobila čo Muro nečakal. Vbehla do diery, ktorú nevidel pod lístím.

Nešťastnému Murovi zuby klepli naprázdno. Už je to raz tak. Dnes sa nenaje. Ale možno sa mu do večera podarí niečo chytiť.

Ale teraz je unavený a ide sa vyspoť lebo zas utŕžil hanbu. Zvalil sa lenivo do trávy, natiahol labky, aby ho slniečko hrialo a o chvíľu už sníval sen o miske plnej mäsa.